Pane a Vládca môjho života, odožeň odo mňa ducha zúfalstva, nedbanlivosti, mocibažnosti a prázdnych rečí.

Daruj mne, tvojmu služobníkovi, ducha čistoty, pokory, trpezlivosti a lásky.

Áno, Pane a Kráľu, daruj mi vidieť vlastné hriechy a neodsudzovať môjho brata, lebo ty si požehnaný na veky vekov, Amen.

Bože, buď milostivý mne hriešnemu.
Bože, očisť moje hriechy a zmiluj sa nado mnou.
Mnoho ráz som zhrešil, Pane, odpusť mi.

SVÄTÝ EFRÉM SÍRSKY

Sv. Efrém Sýrsky, diakon a cirkevný učiteľ

Svätý Efrém patrí medzi veľké postavy východnej cirkvi. Na rozdiel od iných cirkevných učiteľov kresťanského východu (Bazil Veľký, Gregor Nazianský, Gregor Nys., Atanáz a i.), sv. Efrém nevyrástol na poli gréckej, ale sýrskej kultúry.
Pochádzal zo severnej Sýrie, z kraja medzi horným tokom riek Eufrat a Tigris. Narodil sa okolo roku 306 v meste Nisibis (dnešné Nusaybin na sýrsko-tureckej hranici). Jeho matka bola kresťanka, kým o otcovi niektoré historické pramene hovoria, že bol pohan, dokonca pohanský kňaz. Efrém bol vychovávaný po kresťansky. Okrem matky sa o jeho náboženskú výchovu, ale zvlášť o vzdelanie zaslúžil nisibijský biskup Jakub, na ktorého si Efrém neskôr spomínal s veľkou úctou.
Nevieme, či Efrém ovládal vtedajšiu hlavnú kultúrnu reč - gréčtinu, ale jeho spisy prezrádzajú, že pomerne dobre poznal grécku filozofiu. No sústreďoval sa predovšetkým na teológiu. Bola to teológia určená v prvom rade jednoduchším ľuďom, v ktorých mala vzbudiť a upevniť nábožnosť. Preto Efrém hovoril a písal jednoducho, bez veľkých nárokov na vedeckú presnosť, ale často v podobe básní, ktoré viac pôsobili na fantáziu, dali sa spievať a ľahšie sa zapamätali.
Efrém strávil väčšinu svojho života v Nisibis, kde pôsobil ako diakon. V tejto funkcii vyučoval, kázal, písal a vykonával dobročinnosť. V čase vieroučných sporov o božstve Ježiša Krista Efrém horlivo bránil kresťanskú pravovernosť proti Áriovému bludu. Učeného diakona chceli vysvätiť na kňaza, ale on sa bránil, chcel ostať jednoduchým diakonom. Raz dokonca nisibiskí duchovní a veriaci nástojili, aby sa Efrém stal ich biskupom.
Roku 367 zaujali Peržania mesto Nisibis. Efrém sa pred nimi utiahol viac na západ a usadil sa v meste Edessa. V Edesse bola veľká cirkevná obec. Efrém tam pokračoval vo vyučovaní a v diakonskej službe. Pritom viedol prísny mníšsky život: žil v dokonalej zdržanlivosti, postil sa, veľkú časť noci venoval modlitbe, ukladal si citeľné sebazaprenia. Vtedy už jestvovali aj v Sýrii mnísi, ktorí žili tvrdým asketickým životom. V Efrémovom prípade to bolo zvláštne preto, lebo spájal mníšsku askézu s veľmi činným apoštolským pôsobením.
V roku 372 vypukol v Edesse veľký hlad. Efrém ako diakon bol hlavný organizátor pomoci postihnutému obyvateľstvu. Bolo to zároveň aj akési zakľúčenie jeho celoživotnej diakonskej služby. Krátko potom - 9. júna 373 - zomrel.
Svätý Efrém zanechal po sebe veľké množstvo spisov. Možno ich zadeliť do troch druhov: hymny, reči a komentáre k Svätému písmu.
Množstvom a rozmanitosťou hymnov je sv. Efrém jedinečný prípad v celej cirkevnej spisbe. V neskorších vydaniach svätcových diel sú hymny zoskupené podľa tém. Osobitnú zmienku zasluhujú hymny o presvätej Bohorodičke. Sv. Efrém v nich mimoriadnym vzletom a precítením spieva o tituloch a prednostiach presvätej Bohorodičky, ktoré sa neskôr stali predmetom teologického bádania.
Pre množstvo hymnov nazývali sv. Efréma "harfou Svätého Ducha". Veľa jeho hymnov prešlo do liturgie tak východnej ako i západnej cirkvi.
Zásluhy sv. Efréma možno vyjadriť týmito krátkymi slovami sv. Gregora Nysského: "Patrí sa oslavovať toho, kto žije v mysliach všetkých kresťanov, Efréma Sýrskeho, toho Efréma, ktorého život a učenie sú zasiate na celom svete."
Jeho pamiatku si pripomíname 28. januára.